Existuje jediný univerzální Bůh - prvotní zdroj všeho, počátek. Nekonečné vědomí, tvořivá síla-láska, která pohání všechny žijící organizmy, planety, galaxie a vesmíry. Na planetě Zemi byl stvořen lidský život bytostmi-stvořitelmi, které vzešli z bytostí, jež vzešli v počátku z prvotního zdroje, proto tu máme lidé, kteří jsou černoši, běloši, žlutokožci, hnědokožci, plaví atd. Bylo zde mnoho učitelů, kteří předávali duchovní znalosti o univerzu, vědomí a duchovní cestě života vedoucí ke kosmické integraci. Pro každou geografickou kulturu jiný. Jejich znalosti byly uchovány ve starých spisech a deskách, jež dnes uctívají vyznavači náboženstev po celém světě. V Křesťanské Bibli se můžeme dočíst o příchodu mesiáše, spasitele - Ježíše Krista a v Novém Zákoně také o tom jakým byl příkladem pro lidstvo. Určitě znáte souvětí, které pronesl "JÁ JSEM CESTA, PRAVDA A ŽIVOT. NIKDO NEPŘICHÁZÍ K OTCI NEŽ SKRZE MNE.", tím pádem bylo myšleno, že pokud Ho budeme následovat, tj. držet se jeho životního příkladu, žít v pokoře, lásce-pochopení a odpuštění s druhými lidmi bez přetvářky, pýchy a zloby, tak půjdeme po správné životní cestě vedoucí k pravdě a to k Pravdě, přesahující naše dnešní vědomí a zkušenosti...
... „A když se modlíte, nebuďte jako pokrytci: ti se s oblibou modlí v synagogách a na nárožích, aby byli lidem na očích... Když ty se modlíš, vejdi do svého pokojíku, zavři za sebou dveře a modli se k svému Otci, který zůstává skryt; a tvůj Otec, který vidí, co je skryto, ti odplatí. Při modlitbě pak nemluvte naprázdno jako pohané; oni si myslí, že budou vyslyšeni pro množství svých slov. Nebuďte jako oni; vždyť váš Otec ví, co potřebujete, dříve než ho prosíte. Vy se modlete takto:
posvěť se jméno tvé,
přijď království tvé,
buď vůle tvá jako v nebi, tak i na zemi.
Chléb náš vezdejší dej(ž) nám dnes
a odpusť nám naše viny,
jako(ž) i my odpouštíme naším viníkům
a neuveď nás v pokušení,
ale chraň nás od zlého.
Neboť tvé je království i moc i sláva navěky. Amen. “
zdroj: http://rkfrakovnik.webnode.cz/modlitby/naucte-se-otcenas/
Úvod do duchovného učenia
10.kontakt,
26.3.1975, 15.20h
3. Človek je nositeľ ducha, ktorý nikdy nezomrie a ktorý ani v najhlbšom spánku človeka nikdy nespí, ktorý všetky myšlienky a hnutia zaznamená (uchová), ktorý človeku hovorí, či jeho myšlienky sú správne alebo chybné, keď sa naučil na to dbať (si to všímať).
4. Tento duch v človeku je nositeľom tvorivej
ríše, a je vlastný všetkým ľuďom .
5. Je nepochopiteľné, že človek o nebesiach a
kráľovstve nebeskom v sebe hovorí a jednoducho sa neuspokojí
s tým povedať len: Stvorenie, pravda, poznanie, múdrosť, duch,
vedomie a bytie.
6. Ľudské túžby ležia v radosti, ktorá
pretrváva, po večnom živote, trvalom mieri, duchovnom a
vedomom bohatstve, ktoré sa nikdy nestratí a večne pretrvá.
7.
Nebesá a zem sa pominú, ale pravda, poznanie, múdrosť a duch
sa nikdy nezmenia ani nepominú.
8.
Duch a vedomie usiluje (túži) po dokonalosti, po harmónii, po
mieri, poznaní, po vedomostiach, múdrosti, pravde a kráse, po
láske a po skutočnom BYTÍ, ktoré sú absolútneho trvania.
9.
Všetko spolu dáva to, čo tvorí duchovné kráľovstvo,
všetko to je v Tvorivom existovaní.
10.
To všetko existuje ako génius všetkej geniality, ako melódia
všetkých melódií, ako umenie všetkého umenia, ako
najvyšší tvorivý princíp, ako zázrak nad všetky zázraky.
11.
Vo sne môže človek vytvárať nádherné, úžasné svety, tak
ako Stvorenie tvorí svety vedome.
12.
Človeku vzniká táto schopnosť z jeho vedomia, ktoré v ňom
existuje, ako všetky zázraky v ňom existujú.
13.
On sám je kráľovstvo nebeské, ríša tvorivého. Preto
hovorili starí pozemskí filozofi o človeku ako mikrokozme v
makrokozme, pretože všetko čo zahŕňa (obsahuje) vesmír,
nachádza sa tiež v človeku.
15.
Dimenzie vnútra človeka sú nekonečné.
16.
Obraz Stvorenia, duch v ňom, existencia, ktorá je bezrozmerná,
ona skrýva všetky dimenzie v sebe a transcenduje (preniká)
zároveň všetky dimenzie.
17.
Duch je zázrak všetkých zázrakov, z ktorého pochádzajú
všetky sily.
18.
Ale zázrak znamená použitie duchovnej sily v dokonalosti.
19.
Človek ale vkladá zázrak do niečoho, k čomu mu všetky
možnosti logického vysvetlenia chýbajú.
20.
Ak je človek šťastný, potom vychádza jeho šťastie zvnútra,
pretože šťastie je sebou vytvorený stav, ale nikdy miesto.
21.
Radosť vychádza z vnútra človeka, vytvorená z duchovnej
vyrovnanosti.
22.
Všetko vychádza teda zvnútra.
23.
Veci a ľudia, ktorí zdanlivo príčiny šťastia predstavujú,
sú len vonkajšie príčiny (podnet, príležitosti) k tomu, aby
sa šťastie v človeku prejavilo, keď sa duchovne z tohoto
hľadiska vypracoval.
24.
Šťastie je ale niečo, čo k vnútornému bytiu patrí, a to je
neodlučiteľný znak existencie ducha.
25.
Bezmedzné šťastie a bezmedzná sila sú obsiahnuté v tomto
bytí.
26.
Človek môže byť navonok starý, avšak to je len dočasná (prechodná)
záležitosť.
27.
Pred päťdesiatimi rokmi ešte nebol a za päťdesiat rokov
tiež už nebude, keď jeho telo bude mŕtve, pretože len ono
môže byť staré a slabé.
28.
Duch ale zostáva večne mladý a nepodlieha nikdy príznakom
staroby.
29.
Staroba je niečo ako mladosť alebo detstvo, ako starosti,
žiaľ alebo ťažkosti, niečo čo prejde, stratí sa ako
všetky vonkajšie podmienky a skúsenosti sveta.
30.
Čo zostáva, to je existencia ducha, pravdy, vedomostí,
múdrosti, skutočnosti.
31.
Oni majú byť k poznaniu a vybudovaniu, lebo len oni urobia
človeka slobodným.
32.
Ak človek spozná existenciu svojho ducha, nemôže mu staroba
už nič spôsobiť.
33.
Nijaké starosti, nijaký žiaľ, ťažkosti ani zmeny života
alebo okolia, prostredia ani sveta ho už nemôžu v zármutok
uvrhnúť.
34.
Múdrosť je elementárna, ohromná moc.
35.
Múdrosť je svetlo.
37.
Ale nevedomosť je vlastne temnota, a túto svetlo premôže.
38.
Múdrosť je znamenie existencie ducha a vedomia a nesie v sebe
kvality šťastia, pravdy, vedomostí, vyrovnanosti, krásy,
harmónie a mieru.
39.
Múdrosť je svetlo.
40.
Múdrosť je ale aj znak človeka, ktorý existenciu svojho ducha
spoznal a s ním pracuje podľa tvorivých zákonov.
41.
Múdrosť je využite duchovnej sily.
42.
Múdrosť a duch sú dve veci, ktoré dávajú jedno, ako sú dve
veci slnečné svetlo a slnko.
43.
Slnečné svetlo vychádza z tepla slnka, ktoré ho musí svojimi
procesmi najprv vyrobiť.
44.
Tak je ale tiež všestvorená existencia vo vesmíre, sila jej
sily tvorí silu, ktorá určené tvorivé zákony nasleduje ako
pravda, vedomosti a múdrosť ktorá nekonečné eóny pravidelne
a neomylne podľa danej jednotnej zásady nasleduje a oživuje.
45.
Táto mocná existencia je Stvorenie.
47.
Večná pravda nepodlieha žiadnym kolísaniam ani premenám, a
jej zákony nemusia byť nikdy doplnené ani prispôsobené.
48.
Duchovná sila je vitálna a dynamická, a to v množstve ako ju
múdrosť v sebe stelesňuje.
49.
Je znakom ľudskej slabosti, keď náboženstvá a ich bludné
učenia sú zobrazované ako nástroj tvorivého a múdrosť sa
tým stane nereálna.
50.
Človek potom hľadá silu, slobodu, radosť a svetlo inde, len
nie tam kde naozaj sú.
51.
Múdrosť je charakteristický znak Stvorenia, ktoré ako časť
(zlomok), ako duch v človeku prebýva.
52.
Preto nech človek rozšíri svoju vedomostnú múdrosť a
spozná Stvorenie.
53.
Nech rozšíri svoje hľadanie po pravde a spozná silu múdrosti.
54.
Poznanie pravdy prináša oslobodenie od všetkých obmedzení.
55.
Ona prináša neobmedzené vedomosti a múdrosť.
56.
Múdrosť je mocný prostriedok k poznaniu zákonov Stvorenia.
57.
Človek ktorý je naplnený láskou je tiež bohatý múdrosťou
a človek ktorý je bohatý múdrosťou je plný lásky.
58.
Avšak pozemský človek podvádza sám seba, pretože nepozná
lásku.
59.
Vlastnícke city a pohnútky si vysvetľuje ako lásku, zatiaľ
čo mu ale skutočná láska zostáva cudzia a nepochopená.
60.
Človek je človekom iba, keď spoznal pravdu, vedomosti a
múdrosť, aj keď (nikdy) nepoužil slovo Stvorenie, pretože
múdrosť je tiež láska v najlepšej forme.
61.
Tak človek vždy nájde, že osvietenie a poznanie sú vedomosti
a tiež múdrosť a láska, a kde vládne láska, tam vládne aj
múdrosť.
62.
Láska a múdrosť patria k sebe, lebo Stvorenie a jeho zákony
sú láska a múdrosť zároveň.
63.
Kde múdrosť a vedomosti sú, tam je láska a poznanie, a kde je
poznanie a láska, tam je Stvorenie.
64.
Rozvíjanie lásky a múdrosti učí človeka spoznávať
Stvorenie.
65.
Najprv sa ale človek učí pravdu a nadobudne tým slobodu a
mier; mier, ktorý je večný, sila bez konca.
66.
Múdrosť a láska sú oživujúce krídla tvorivej podstaty a
povahy.
67.
Múdrosťou a láskou je človek pánom nad všetkým stvoreným.
68.
Múdrosť a láska rozmnožujú svoje odovzdanie (obetavosť) pri
naplnení existujúcich tvorivo prirodzených zákonov, pretože
duch a Stvorenie sú jedno.
69.
Pozemský človek hovorí o láske, ktorú nepozná.
70.
Verí, že jeho city sú láska a klame tým sám seba.
71.
Lásku nemožno obliecť do slov, lebo je rovnako ako šťastie
stav a nie miesto (ani vec).
72.
Láska je večná a nič ju nemôže nikdy zmeniť v niečo iné.
73.
Cesta duchovnej sily vedie cez poznanie pravdy, vedomostí,
múdrosti a lásky.
74.
Zmysel a úloha duchového učenia spočíva v rozširovaní
pravdy, vedomostí, múdrosti a lásky.
75.
Ak v tom zlyhá, potom nie je už viac pomocou, ale len zlým
kultom, ktorý bludným učením zotročuje ducha a vytvára
nevedomosť, ako je to s bludným učením náboženstiev.
76.
Ak ale vykonáva funkciu rozširovania duchovných vedomostí,
potom je mocným nástrojom tvorivého poriadku.
77.
V duchovnom učení ide o rozšírenie poznania, pravdy,
vedomostí, múdrosti a lásky, toho večného, nesmrteľného,
nehynúceho, čo smrť premáha a svetlo šíri, čo vyrovnanosť
múdrosti a lásky v sebe stelesňuje, mier, ktorý všetko
chápanie prekračuje.
78.
Každý človek verí, že vie čo je myslené slovom mier ako ho
pozná podľa ľudskej skúsenosti.
79.
Avšak mier ukazuje nekonečné bytie, ducha, ktorý chápe
nesmrteľné Stvorenie, čo je jednoducho nad ľudské pochopenie.
80.
Pretože človek je uväznený v náboženskom bludnom učení a
v ľudských materiálnych veciach, ktoré mu bránia pochopenie
(podľa) vnútornej skúsenosti.
81.
Skúsenosť, ktorá vytvára (stráži) kľúč k poznaniu a
múdrosti.
82.
Zázrak nad zázrakmi obsahuje kráľovstvo ducha.
83.
Viditeľný vesmír, ktorým sa človek zaoberá je len malá
škvrna v tejto úžasnej, nekonečnej duchovnej inteligencii
Stvorenia.
84.
Vesmírov ako je tento obsahuje nespočetné miliardy nekonečná
duchovná inteligencia Stvorenia.
85.
To čo je viditeľné fyzickému oku človeka, znamená len malý
bod v nekonečne.
86.
To čo jeho oči nevidia, je nezmerateľné, neuveriteľné a
nemysliteľné, pre jeho neduchovnú ľudskú inteligenciu a
chápavosť mätúce a nepredstaviteľné.
87.
Celý vesmír, ktorý vidí, je len jedna jediná miestnosť z
mnohých, ktoré musia byť počítané na myriády, pretože
existujú vesmíry vo vesmíroch, vesmíry za vesmírmi, vesmíry
pod vesmírmi, vesmíry nad vesmírmi a vesmíry mimo vesmírov v
tejto ohromnej a všetvoriacej duchovnej inteligencii existencie
Stvorenia.
89.
Jeho sily, jeho radosť, jeho mier, jeho sloboda, jeho múdrosť,
jeho vedomosti a jeho schopnosti sú nepredstaviteľné pre
duchovne nevedomého, nelogického človeka, kritika, mudrlanta,
nábožensky závislého, degenerovaného a pomýleného.
91.
Pozná odpoveď na poslednú otázku vedy, filozofie a tiež
zvedavých ľudí.
92.
Avšak, aby sa takýmto požehnaným človek stal, musí pravdu
hľadať a nájsť, z toho vedomosti vytvárať, múdrosť a
lásku; pretože človek môže len v pravde, vedomostiach,
múdrosti a láske duchovne rásť, čím sa zbaví všetkých
ľudských slabostí.
93.
Človek je až vtedy osvietený a dokonale oslobodený, keď
trvalo a pokračujúco v myšlienkach v nekonečnej tvorivej
duchovnej skutočnosti zotrváva (prebýva).
94.
Duchovná inteligencia je osvietená cez zákony, duchovné
princípy a na tvorivé bytie, dokonalosť a silu Tvorivého
nasmerovaná.
95.
Toto v protiklade k ľudskej inteligencii, pretože sa ľudské
vedomie všeobecne zaoberá len jednotlivosťami materiálneho
sveta.
96.
To má ale za následok, že človek bude v každom smere
obmedzený a handicapovaný, dokonca od všetkých možných
nešťastí, slabostí a zotročení tiesnený, sužovaný a
mučený.
97.
Preto je seba analýza jedna z najpodstatnejších metód, aby
človek našiel pravdu a šiel cestou duchovného vývoja.
98.
Preto je potrebné, aby človek nepretržite svoje myšlienky
preveroval (skúmal) a uvidí akého druhu skutočne sú.
99.
Má dbať na to, že ho koniec-koncov vždy vedú, spravujú a
určujú tvorivo-filozofické princípy a skutočnosti, tvorivo-prirodzené
zákony.
100.
V človeku má stále vládnuť vedomý pocit, že patrí
Tvorivému, svojím vlastným duchovným dychom, svojim
duchovným BYTÍM.
101.
Má mu byť duchovne jasné, že jeho vlastné duchovné BYTIE je
neoddeliteľne jedno so Stvorením, aby v tomto vedomí
materiálny vonkajší svet mohol premôcť.
102.
Táto tvorivá filozofická pravda a poznanie má nepretržite v
prvej línii ľudského myslenia, cítenia a konania prevládať.
103.
Lebo len kto je jedno s duchom, môže natrvalo spoznať a tiež
dobro uskutočniť, lebo má v sebe možnosti Stvorenia.
104.
Nič negatívne v nekonečnom vesmíre sa ho nemôže viac
dotknúť ani ho zotročiť.
105.
K tomuto tvorivo-filozofickému vedomiu prichádza ešte to
praktické, dynamické, tvorivé; t.j. mystické vedomie, ktoré
pozostáva z vnímania jednej skutočnosti vo všetkých veciach.
106.
Človek má byť preto praktický filozof a mystik a prijímať
skutočnosť v premenlivých pominuteľných formách.
107.
Pretože, čo je človek?
108.
Je len podoba a meno.
109.
Ak sa zoberie meno a podoba, čo zostane z človeka?
110.
Zostáva základná esencia, bytie - duch.
111.
Človek, ktorý toto nevidí, bude aj najtichším vánkom sem a
tam hnaný, nestály a bez záchrany, a preto sa vždy snaží
predsa len niekde pevnú oporu nájsť, ktorá sa mu ale nikdy
neponúkne, keď nehľadá a nenájde základnú pravdu.
112.
Miliardy ľudí pozorujú hviezdy na oblohe, ale bez
akéhokoľvek následku alebo poznania.
113.
Zatiaľ čo astronómovia sledujú oblohu, odhalia nové svety a
píšu o tom knihy.
114.
Čo ale oni vidia a spoznajú, to nemôžu druhí vidieť ani
spoznať, aj keby sa mohli pozerať.
115.
Napriek ich vidiacim očiam sú slepí.
116.
Podobne je to s normálnym a duchovným človekom:
117.
Človek, ktorý skutočne žije podľa duchovných zákonov
Stvorenia, vidí a spoznáva okolo v každej forme života, v
každej veci, v každom myslení a konaní, v každom človeku,
vo všetkom pôsobení prírody a tiež vo všetkých
mysliteľných okolnostiach a udalostiach to (čo je) Tvorivé.
118.
Normálny neduchovný a náboženstvami alebo inými nereálnymi
učeniami obmedzený (poškodený) človek, ale nemôže ani
vidieť ani počuť alebo spoznať ani len bodku pravdy.
119.
Jeho život je neduchovný, ale tým viac do ľudských
materiálnych dráh tlačený.
120.
Preto je slepý, hluchý a nevedomý.
121.
Človek, ktorý dodržuje zákony Stvorenia, je
najpožehnanejšieho a najneohrozenejšieho bytia.
122.
Jeho vôľa je nepremožiteľná, jeho oddanosť (obetavosť)
nezmerná a nekonečná a jeho múdrosť a láska trvalá a
dokonalá, nie vrtkavá a plná neistoty, ako je to v prípade
tých, ktorí sú závislí na náboženstvách a ostatní
pomýlení vôbec.
123.
Jeho myseľ podobá sa šíremu, nekonečnému moru a nenechá sa
zo svojho pokoja odniesť.
124.
Netrasie sa strachom.
125.
Preto nech roztvorí človek svoju duchovnú myseľ, ktorú
žiadna zvrhnutá negatívna sila viac nezasiahne.
126.
Myseľ, ktorá žiadnym negatívnym zvrhnutým myšlienkam viac
útočisko neposkytne a tiež všetky pozitívne zvrhnuté
myšlienky a konanie zatlačí (prekoná).
127.
Len vyrovnaná myseľ, ktorá je zakorenená v Tvorivom, v
tvorivej službe, v tvorivej múdrosti, svojich vedomostiach,
láske a radosti, ktoré sú skutočnejšie než všetky
materiálne múry vôkol a ľudský okolitý svet, sú cenné a
slúžia duchovnému rozvoju.
128.
Preto človek buď vždy duchovne veľký a tvorivý.
129.
Duch, prameň všetkého nekonečného tvorivého usporiadania (budovania),
je človeku najvnútornejším bytím samým.
130.
Ľudské vonkajšie bytie je plné obmedzení, pretože nie je
samé, ale len jeho obal, jeho materiálne telo, obmedzenie,
klamlivá vec, zdroj trápenia a bolesti, obmedzené na poznaní
a vôli, na nezištnosti, slobode, láske a šťastí.
131.
Ak človek pozoruje svojich blížnych iba navonok, materiálne,
potom nevidí nič než len formu a podobu, to materiálne
týchto určitých ľudí.
132.
Ak vidí ich ale svojim duchovným zrakom poznania a vie, že
toto všeusvedčujúce (tvorivé) vedomie v ňom tiež vo
všetkých ostatných je, aj keď nimi nepoznané, potom sa od
základu zmení druh a spôsob ako on svojich blížnych vidí.
133.
Nevidí už viac jednoducho muža, ženu, dievča alebo dieťa,
ale vidí blížneho ako nositeľa tvorivého ducha, ktorý vie o
sebe, o svojej existencii a chce sa odhaliť prostredníctvom
niekoho, ak by mu len bola k tomu poskytnutá príležitosť.
134.
Ten, kto pozná pravdu vidí blížneho z týchto vedomostí a
poznania, pretože v ňom vidí to (čo je) tvorivé.
135.
Prinajmenšom vie teraz viac než vedel predtým, než spoznal
pravdu.
136.
Tým je ukázané, že nevedomosť nie je nič nezmeniteľné na
večné časy.
137.
Všetkej nevedomosti sa človek môže zbaviť, keď je ochotný
prijať pravdu.
138.
Všetkého sa môže človek zbaviť, všetko sa mu dá vziať,
len nie tvorivé vedomie, duch, bytie v jeho vnútri, táto
čisto duchovná, tvorivá oblasť v ňom.
139.
Môže byť o všetok svoj majetok olúpený a zo svojho domova
vyhnaný, predsa však zo svojho duchovného kráľovstva v
svojom vnútri ho nemôže nik vyhnať.
140.
Tak má si byť človek stále tohoto tvorivého vedomý, bez
neho nemôže urobiť jediné vdýchnutie, žiadnu myšlienku
uchopiť, bez neho by nemohol poznávať, vidieť, počuť ani
prežiť.
141.
Preto hovoria veľkí mudrci všetkých čias: "Tvorivý
duch je človeku bližšie než jeho vlastný dych."
142.
Človek nemôže tomuto najvyššiemu vedomiu uniknúť, lebo
skôr či neskôr podľahne tejto tvorivej skutočnosti, pretože
ona je životom jeho života, duchom jeho ducha, vedomím jeho
vedomia, svetlom jeho svetla, ústrednou myšlienkovou silou
všetkého života, bytie, ktoré všetko ľudské myslenie
zďaleka prevyšuje, proti čomu všetka sila ľudského
materiálne - intelektuálneho myslenia sa do absolútnej
bezvýznamnosti prepadá.
143.
Duch sám môže žiť bez svetla fyzického zraku, ako tiež bez
sluchu, rúk, nôh a dokonca bez vonkajšieho rozumu a
vonkajšieho vedomia.
144.
Ale vždy je tu ešte niečo, čo ho uspôsobuje ďalej žiť (trvať),
totiž, jeho vlastná tvorivá sila.
145.
Toto vlastné vedomie, toto všepozorujúce a všeregistrujúce
duchovné vedomie v človeku, ktoré jeho myšlienky a hnutia
pozoruje a stojí za všetkým jeho myslením, ktoré mu hovorí
či poznajúci alebo nevedomý je, to je to Tvorivé, duchovné
vedomie.
146.
Vždy stále nech na to myslí, že duch je všemohúci,
všadeprítomný, vševedúci a okrem toho nekonečné šťastie,
nekonečná krása, nekonečná hodnota, hodnota všetkých vecí
vôbec, nech sa stane slovo Stvorenie pre človeka absolútneho
významu a spôsobí v ňom evolučné zmeny.
147.
Ak si tak často slová duch a Stvorenie vtlačí do pamäti,
uskutoční sa v ňom významná psychologická premena.
148.
Jeho city a všetky jeho zmysly sa zmenia.
149.
Čím čistejšia (jasnejšia) jeho duchovná inteligencia bude,
tým viac získa jeho osobnosť na sile, a tým požehnanejší
bude jeho život.
150.
Mudrc plný vedomia ducha vidí, čo raz nastane v ďalekej
budúcnosti, možno až miliardy rokov neskôr, a má celú
minulosť foriem života a ľudstva pred očami.
151.
Najväčšie vedomosti sú mu tak dané.
152.
Ako je to však možné?
153.
Taký človek má na to v svojom vnútri, v duchu, potrebné
predpoklady.
154.
Tak ako je možné vnímať svetlo cez zavreté oči, tak sa
nachádza v každom človeku síce tvorivá prítomnosť, celá
duchovná ríša, predsa však viditeľná len pre tých, ktorí
sú schopní hľadieť dovnútra prostredníctvom svojho
vnútorného zraku.
155.
To môže byť len tým užitočné, ktorí poskytujú všetky
potrebné predpoklady.
156.
Každý človek v sebe nesie celé kráľovstvo ducha, predsa je
ale prikryté a ubité nevedomosťou, omylmi, nedokonalosťou,
zlom, chybami a obmedzeniami všetkých druhov, ktoré poznaním
a prijatím pravdy musia byť premenené v opak.
157.
Všetky zlá musia byť rozpustené a osvetlené tým, že
človek rozvinie schopnosti, ktoré sú protikladné všetkému
zvrhlému a vedú k neutrálnemu vyváženiu.
158.
Cesta skúsenosti (zážitku) ducha bude urýchlená rozvojom
vedomého hľadania a zbierania vedomostí pravdy, a tento rozvoj
vedie k pravej a všeobsahujúcej, kozmickej múdrosti a láske
na základe poznania, že Stvorenie je prítomné vo všetkom.
159.
Človek je jedno so všetkým v Stvorení, v pravde, múdrosti a
láske, v kráľovstve ducha.
160.
Pravda a múdrosť je, že človek je oddelený jeden od druhého
prostredníctvom času a priestoru a tela, toto je ale možné
prekonať prostredníctvom vnútornej skúsenosti.
161.
Múdrosť a láska spojené, vedomosti a pravda spojené,
múdrosť a láska ducha privedú prostredníctvom skúsenosti k
jednote a Stvoreniu samému, k univerzálnej radosti, sile a
dokonalosti.
162.
Pretože človek tvorivé nepozná a bludnými učeniami,
najmä ducha zotročujúcimi náboženstvami je zvedený na
scestie, dopúšťa sa mnohých chýb, hľadá pravé poklady na
nesprávnom mieste a narúša pritom všetok prirodzený a
tvorivý poriadok a všetky princípy a zákony.
163.
Presne ako bude (chce) dbať ľudských zákonov ľudskej
spoločnosti, tak bude jednako len trvalo proti všetkým
zákonom a princípom a poriadku Tvorivého vo vesmíre a nechá
sa chytiť do ľudskej materiálnej biedy, starostí a
ťažkostí, bude žiť v strachu, bludnom učení, klame a
slabosti, v nešťastí, duchovnej nevedomosti a duchovnom
zotročení a obmedzenosti.
164.
Práve to, čo je najcennejšie, robia nereálne náboženstvá a
ľudská nevedomosť nedosiahnuteľným.
165.
Táto nevedomosť a pomýlené náboženstvá zastierajú
človeku to, čo je zdrojom všetkého hodnotného, život jeho
života a svetlo všetkej inteligencie - ducha a Stvorenie.
166.
Nech človek prijme celú oblasť každodenného života a svojej
skúsenosti ako tvorivú.
167.
Uvidí seba samého všade v priestore a čase a vo všetkých
veciach.
168.
On sám nech je všetko a prebudí (vyvolá) tvorivé vo
všetkom a prenesie to tak v poznanie a skúsenosť.
169.
Lebo vo všetkom je Stvorenie a všetko je oživené
prostredníctvom jeho ducha, čím všetko je jedno vo všetkom.
170.
Ale otázka je, ako sa má človek so všetkým stotožniť, keď
cestu ducha nepozná.
171.
Všeobecne má vo zvyku stotožňovať sa so svojim telom.
172.
Ale čo sa stane, keď sa pokúsi vstúpiť do pravdy a vnútorne
sa na tvorivé BYTIE a duchovnú skutočnosť nasmeruje?
173.
Spontánne (mimovoľne) sa rozpustí celý svet v tejto reálnej
skutočnosti "duchovnej pravdy".
174.
Všade vládne jedno, jediný princíp tvorivého - duchovného.
175.
Ale ako sa má človek stotožniť so všetkým?
176.
Človek sa uvidí predsa raz taký, ako skutočne je.
177.
Všeobecne sa stotožňuje so svojim telom.
178.
Ako o klenot stará sa o neho, živí ho a drie sa až k
sebaobetovaniu okolo neho.
179.
Zahŕňa ho pýchou, haraburdím a hlúpym klamom, zatiaľ čo
svojho ducha necháva chradnúť.
180.
Ale pre trocha bolesti bude priam zlý, namrzený a nepríjemný
na druhých, alebo začne dokonca bedákať a plakať, ľutuje
sám seba a olupuje sa o vlastný život.
181.
Obklopuje svoje telo nedefinovateľnou svätožiarou a
márnivosťou, úzkosťou, starosťami, pýchou a ťažkosťami.
182.
Stále sa všetko točí len okolo jeho tela.
183.
Často rozširuje svoju totožnosť s telom ešte aj na svoje
materiálne vlastníctvo alebo sa rozčúli, keď sa ho blížny
neúmyselne dotkne.
184.
Avšak, čo urobí človek, keď spoznal duchovnú pravdu?
185.
Stotožní sa so všetkými vecami a všetkými životnými
formami sveta a vesmíru.
186.
Človek plný tvorivej duchovnej múdrosti, plný vedomostí,
pravdy, lásky a poznania vie, že všetko vzišlo z pravdy,
vzchádza a bude vzchádzať na večné časy.
187.
Preto stotožňuje seba so všetkým a s každým.
188.
V svojom duchovnom vedomí - v svojom najvnútornejšom vnútri -
bude ustavične jedno so všetkým a s každým.
189.
Vnútorne, vo svojom duchovnom vedomí, sa stotožňuje so
všetkým vo vesmíre, tak ako sa iný materiálne mysliaci (človek)
stotožňuje so svojim telom, so svojimi peniazmi, svojim
majetkom, so svojou pomýlenou rečou a učením a so zvukom
svojho hlasu.
190.
Ak sa ale človek stotožnil so všetkým vo vesmíre, nemôže
viac v ňom prebývať nenávisť ani chamtivosť, pretože viac
nerobí sebecké rozdiely.
191.
Veď sa stal jedno s bytím vo všetkom.
192.
Iní ľudia si chcú nárokovať niečo ako ich výhradné
vlastníctvo, ale duchovne mysliaci (človek) to stotožňuje s
pravdou a preto vlastní všetko vnútorne.
193.
Všetok strach ustúpil od neho tým, že sa stotožňuje s
pravdou.
194.
Táto pravda Stvorenia a ducha, s ktorou je jedno vedie dokonca
aj ruku nepriateľa, ktorá sa proti nemu dvíha, tak, že na
neho samého padne späť .
195.
Duchovný človek je chránený a ochraňovaný, a celá príroda
je mu priateľsky naklonená, veď sami jeho nepriatelia mu
nakoniec musia slúžiť.
196.
Svojimi útokmi spôsobia, že to duchovné v ňom sa ešte k
väčšej sile a moci rozvinie a všetko zlo, podlosť a
zvrhlosť premôže.
197.
Nepriatelia prispievajú nakoniec len k rastu duchovne mysliaceho
(človeka) a k poznaniu pravdy.
198.
Ak chcú zlo a zlé veci duchovne mysliacemu (človeku); ak si
myslia, že cez kritiku, mudrlantstvo, lži a ohováranie, cez
výčitky, bludné tvrdenia a učenia, cez smiešne podvody a
odsudzovania by ho mohli zničiť; predsa škodia len sami sebe,
pretože ich konanie svedčí o ich hlúposti a nevedomosti, a z
toho sa učí duchovne mysliaci ešte viac a bude ešte väčší
a silnejší v duchu a vedomí.
199.
Sú takéto pravdy azda sugescia?
200.
Bol by klam toto tvrdiť, pretože je to úplne nesprávne.
201.
Ide o absolútne pravdy.
202.
U nesprávne mysliacich ľudí, pomýlených a nábožensky
závislých je život všeobecne plný zlých sugescií, plný
vymyslených predstáv, bludných učení a prevzatých
sebaklamov.
203.
Jediná možnosť a jediný prostriedok ako tieto škody
odstrániť je spoznať základné pravdy, ktoré odstránia
všetky ľudské výplody (vidiny), dodržiavať ich a nechať
vládnuť najvyššie tvorivé - duchovné sily.
204.
Všetky nereálne sugescie a ľudské klamné predstavy budú opravené
(korigované) tým, že človek zistí (konštatuje): Som
časťou Stvorenia, ktorá ako zlomok, ako duch ma oživuje.
205.
Avšak vedomosť, že všetko sú klamné predstavy a ilúzie,
okrem tvorivej - duchovnej sily, pravdy a skutočnosti,
nezmenší úsilie človeka rozvíjať svoj život, ale bude ho
poháňať do netušených výšin.
206.
Ako pravda môže platiť len to, čo je pravdivé a čo
pretrváva ako pravda; na čo sa dá na večné časy
spoľahnúť a čo nikdy za žiadnych okolností nevyžaduje
opravy.
207.
Pravda nemusí byť nikdy prispôsobovaná inej a novej dobe,
pretože je nemenná po všetky časy.
208.
Je naveky nemenná a znie vždy rovnako, aj keď je hovorená
inými slovami.
209.
Je skalou, na ktorej sa dá stavať vo všetkých časoch a priestoroch.
210.
Pravda bola pred životom a pravda je aj po ňom.
211.
Čo je len krátkeho trvania je nebezpečné, zlomyseľný klam,
bludné učenie.
212.
Stvorenie a pravda sú vždy rovnaké, dnes ako zajtra, sú
vždy nemenné a večné, rovnakej hodnoty.
213.
Nemenia sa ani menom ani formou, lebo Stvorenie a pravda sú bez
mena a bez formy.
214.
Teda nech sa človek pevne drží toho, čo je tvorivé, pretože
samo tvorivé je pravda.
215.
Je nepominuteľná ako Stvorenie samo, je večná, dokonalá,
hodná všetkej energie a nasadenia vôle človeka, pretože pri
nej neprepadne človek žiadnemu klamu.
216.
Preto nech sa upne k pravde a bude neotrasiteľný v trvalom
pokoji, radosti, poznaní, láske, sile a múdrosti vo všetkých
veciach.
217.
Tvorivé samo je nekonečná múdrosť a pravda, pri ktorom
neexistuje ani bodky omylu.
218.
Preto človek naber silu z tvorivej múdrosti a hľadaj svoje
svetlo vo vlastnom duchu.
219.
Duchovný človek dobre vie, že nemôže pohnúť rukou v
priestore bez toho, aby sa dotkol myriád toho, čo je tvorivé,
pretože je všadeprítomné vo všetkých časoch a priestoroch.
220.
Duchovne žijúci človek je naplnený radosťou, keď vie o
pravde, že to nekonečné a neopísateľne mocné tvorivé je
vždy všadeprítomné a obklopuje ho kdekoľvek ide.
221.
Tvorivé je plné nekonečného mieru, nekonečného poznania a
najdokonalejšej dokonalosti.
222.
Je zdrojom všetkých zázrakov najvyššieho duchovného vedomia,
ktoré je všadeprítomné - vnútri aj vonku.
223.
Jeho radosť je nekonečná ako duchovný život sám.
224.
Aby uskutočnil rýchly duchovný pokrok, pozoruje (považuje)
duchovný človek všetko a každého ako tvorivé.
225.
Akonáhle niečo vidí, vidí tvorivé.
226.
Za všetkým a tiež vo svojich formách prejavenia sa, stojí
vždy pred ním to tvorivé.
227.
Preto nebehá duchovný človek sem a tam, aby najvyššiu
duchovnú skúsenosť získal, ale práve tam kde je nájde vždy
najlepšie miesto, aby zbieral poznanie a skúsenosti.
228.
Jeho duch ktorý sa má rozvíjať je v ňom a nie na hocakom
inom mieste.
229.
Cez svoje vlastné myslenie a konanie ho musí rozvíjať (vzdelávať).
230.
Z tohto poznania bude jeho postoj (stanovisko) svätyňou a
všetky veci s ním sa stanú sväté - aj zem pod jeho nohami.
231.
Duchovne žijúci človek nepozerá na budúcnosť ako na dobu
skúsenosti (zážitku) Stvorenia a ducha v ňom prebývajúceho,
ale bezprostredne "tu a teraz", čím pre neduchovných
normálne žijúcich ľudí, žije v najvzdialenejšej
budúcnosti - často úplne nepochopený.
232.
Pre duchovne žijúceho človeka nieje čas niekedy, ale vždy
v bezprostrednej prítomnosti - "tu a teraz".
233.
Pre neho nieje nutné vidieť fyzicky, aby videl pravdu.
234.
Začne hľadať v sebe, a pravda sa mu stáva skutočnejšou a
skutočnejšou, pretože jeho duch je pre neho vševidiaca
prítomnosť.
235.
Žiadne slovo niekde vyslovené nezostane ním nepočuté.
236.
Aby rýchly pokrok uskutočnil, počuje duchovný človek z
každého zvuku, ktorý počuje zvuk pravdy, tak, že mu každý
zvuk do duchovného vedomia preniká a zakorení sa.
237.
Rovnako pripomína mu každá vec (to, čo je) tvorivé a
bezprostrednú pravdu.
238.
Každá okolnosť je tvorivá okolnosť, každá príležitosť
tvorivá príležitosť.
239.
V takomto poznaní žije a pracuje duchovný (tvorivý) človek,
a tým kráča vnútorne vpred.
240.
To veľké, to duchovné je v malom v jeho vnútri prítomné,
pretože v poznaní pravdy prebýva nekonečné v konečnom.
242.
Pretože prebudiť to nekonečné vyžaduje rozumnú logiku a
oslobodenie sa od nereálnych učení.
243.
Ale prebudiť to nekonečné a nechať ho stať sa činným, je
cieľ života - duchovné zdokonaľovanie.
244.
Bohatí v duchu sa stanú nástrojom cez ktorý Stvorenie
vyjadrí duchovnú ríšu.
245.
Táto najvyššia múdrosť (úplnosť) - podobná hodnote
Stvorenia nechá nebesá povstať.
246.
Bohatí v duchu sú slobodní bez obmedzení a prekážok a
materiálneho seba- (ja)vedomia, a preto v stálom styku so
Stvorením samým.
247.
U človeka prevláda ťarcha (váha) materiálneho princípu.
248.
V nie príliš vzdialenej budúcnosti pozemská veda odhalí
tento princíp v matérii.
249.
Stvorenie je vo všetkom stvorenom obsiahnuté (zahrnuté); vo
všetkom, čo sa vyvíja a ďalej rozvíja.
250.
Len neobmedzený duch a Stvorenie samo znamenajú skutočnú
slobodu, skutočnú dokonalosť, skutočné poznanie, silu,
lásku vedomosti, pravdu a múdrosť.
251.
Toto všetko je v svojej absolútnosti to tvorivé samo.
252.
Preto aby človek čokoľvek skutočne úplné v živote dosiahol,
musí sa duchovného, neobmedzeného a bezhraničného držať.
253.
Všetko čo je obmedzené a ohraničené prináša nerealitu a
problémy.
254.
Akokoľvek príťažlivé sa to môže zdať, predsa to raz bude
zdrojom problémov a nereálnosti.
255.
Konečné veci všetkých foriem sú vnútornému bytiu (podstate)
neprirodzené, a tak ich nemôže človek tiež ako pravdu
spoznať a milovať bez toho, aby sebe samému najťažšie
utrpenie (nešťastie) nespôsobil.
256.
Vždy sú spojené s nedostatkami (chybami), pretože všetko,
čo je konečné prináša so sebou problémy a ťažkosti.
257.
Ak človek miluje alebo vlastní niečo konečné, má to
prinajmenšom tú chybu, že je to s absolútnou istotou
pominuteľné (dočasné).
258.
Môže tak veľmi milovať podľa ľudského chápania lásky,
ale keď príde čas, všetko pominie a on trúchli nad stratou.
259.
To obmedzené má ale ešte v inom ohľade slabé stránky.
260.
Aj keby to priamo nepominulo (nezaniklo), podrobuje sa to však
prinajmenšom zmene.
261.
Ak je plný ľudskej lásky v jeden okamih, môže sa to v
nasledujúcom okamihu zmeniť do ľudskej nenávisti.
262.
Či už je to vec, ktorá sa zmení alebo zanikne, alebo človek,
ktorý svoj postoj (vzťah) k svojmu blížnemu zmení, koniec je
vždy žiaľ a bolesť, zatiaľ čo to bezhraničné sa nikdy
nemení a zmenám nepodlieha, pretože nie je ničím obmedzené
a je absolútne trvalej hodnoty.
263.
Keď v človeku múdrosť a pravda svitá a jeho duchovné
vedomosti rastú, keď ho vedie univerzálna láska a jeho život
pre neho a iných je požehnaním, vtedy dozrelo v ňom poznanie
pravdy.
264.
Potom si bude vedomý časti Stvorenia v ňom, ducha - duchovnej
ríše.
265.
Stvorenie je prítomné v duchovnej láske a múdrosti.
266.
Kto bojuje o duchovné svetlo a duchovnú lásku, tomu sa otvára
brána k Stvoreniu.
267.
Ak človek miluje pravdu, vtedy miluje to, čo je dokonalé a
zázračné a čo v sebe stelesňuje duchovnú ríšu, pretože
to je tiež cesta k ríši múdrosti.
268.
Nech si je človek tvorivej prítomnosti vedomý a nechá
duchovnú inteligenciu zo všetkého žiariť.
269.
Spozná, že v šírom, nekonečnom a otvorenom priestore sú
oči Tvorivého upriamené na neho, a že Stvorenie je skutočná
inteligencia a vidí ho svojim zrakom, ktorý všetko ochraňuje
(zachováva) a ktoré sú obdarované zmyslom, ktoré môžu dať
odpoveď na všetko.
270.
Nech žije vedome duchovne pod zrakom tvorivého; žije s
vedomím duchovného, ktoré je nekonečnej sily, toho si musí
byť vždy vedomý.
271.
Vtedy nemôže byť nikdy slabý.
Neoficiálny preklad - Ivan Mikulík
Eduard Albert Meier - Plejadisch-Plejarische Kontaktberichte Block 1
Semjase, Zehnter Kontakt, Mittwoch, 26. März 1975, 15.20h
zdroj SSSC, http://www.mikesh.szm.com/